fbpx

Run Portál

bežecké príbehy, rozhovory, tréningy, úspechy a sklamania

To, že je človek chorý neznamená, že končí.. naopak – začína! .. hovorí milovníčka športu Katarína Lamošová

Spomínaš si na svoje začiatky? Kedy a prečo si začala športovať?

Tak športovala som celý život, lyže, voda, volejbal, korčule, turistika. Jediné, čo som nemusela bol beh. 😊 Intenzívne som začala športovať pred piatimi rokmi, keď som prekonala rakovinu. Život som začala brať úplne inak, prehodnotila som priority. A pri jednej návšteve Valčianskej doliny, akurát tam prebiehal Spartan race, som si povedala, že aj ja by som to raz chcela vyskúšať. Bolo to v auguste a začala som sa pokúšať o beh. Najprv v rámci turistiky beh dolu kopcom a potom som prešla na rovinu. A hneď v septembri som išla na prvé preteky, Žilinské blatíčko. A keďže som beh nemusela, poprihlasovala som sa na preteky, aby som sa donútila behať 😀 

Akým športom si začala?

Turistika, pripadalo mi super začať behať dolu kopcom, aby som si zvykla na pohyb nôh a dýchanie.

Na sociálnych sieťach vidíme, že nie si iba fanúšik behu. Rada aj bicykluješ, chodíš na prechádzky. Ak by si mala zostaviť rebríček obľúbených športov, ako by vyzeral?

Juj to je ťažká otázka. Milujem vodu a hory. Takže asi behanie po horách, trailový beh, nohy tak netrpia ako na asfalte. A príroda je úžasná a krásna v každom ročnom období.

Tvoje tréningové objemy sú dosť vysoké. Prezraď nám, koľko približne km merajú tvoje prechádzky, cyklotrasy, behy?

No pokiaľ som bola zdravá, na bicykli sa mi podarilo už dávať 100 km, najdlhší beh bol hrebeň Veľkej Fatry 40 km a čo sa týka behu to bol polmaratón. Ale minulý rok koncom apríla sa všetko zmenilo, keď mi opäť diagnostikovali rakovinu. Tréningy sa obmedzili, ale športovať som neprestala, ani sa to nedá. Korčule, bicykel, prechádzky sú OK, ale beh a turistika sa stali veľmi ťažkou…

Vidno, že šport skutočne miluješ a poriadne si ho užívaš. Čo pre teba znamená pohyb – šport?

Šport je môj život, neviem si ani predstaviť, že by mi niekto povedal – nesmieš. Nedokážem sedieť. 😊

Čo by si odkázala ľuďom, ktorí nešportujú?

Nezažiješ – nepochopíš. Je to terapia, relax, zdravie, super partie, kamaráti, zážitky.

Máš svoju obľúbenú hodinku, ktorú sa venuješ pohybu alebo je to podľa voľného času?

Obľúbená hodina je od 0:00 do 24:00. 🙂 Na šport stačí aj 30-minút denne, je to otázka priorít.

Všimol som si, že si absolvovala aj SPARTANA. Ako by si zhodnotila toto podujatie? Chcela si ho vyskúšať alebo ťa niekto prehovoril? Bolo náročné?

No bola som sa raz pozrieť a chcela som to vyskúšať, pocit v cieli bol na nezaplatenie. A opäť som chcela zažiť ten pocit a skúsiť viac, väčšiu vzdialenosť. Som blázon a mám rada výzvy …

Keby si mala porovnať klasické bežecké preteky a SPARTAN. Ktorý typ sa ti viac páči a prečo?

Spartan určite, aj keď každé preteky majú svoje čaro, ale najdôležitejšia je tá atmosféra a ľudia, ktorí robia každé preteky úžasným zážitkom. Ale Spartan je vždy iný, iná lokalita a tá výzva na prekážkach, prekonať sám seba…

Medzi tvoju ďalšiu záľubu patrí otužovanie. Ako si sa k tomu dostala? Aké máš pocity po plávaní v ľadovej vode?

Otužovať som začala mesiac po poslednej chemoterapii pred piatimi rokmi. Potrebovala som reštartovať telo a mala som okolo seba tých správnych ľudí. Išla som do vody opäť v rámci výzvy. Páčilo sa mi, keď som videla ľudí ako lezú do ľadovej vody a užívajú si to. Povedala som im ako im závidím a oni že poď, no a mňa nebolo treba dvakrát prehovárať. Odvtedy chodím pravidelne a cítim sa úžasne. Vo vode človek nechá všetky starosti a problémy, človek je šťastný… a hlavne zdravý, neviem čo je to chrípka a teplota…

Ktoré bežecké podujatia máš najradšej?

Najradšej mám Žilinské blatíčko, boli to moje prvé preteky a to blato je fantastické, pripadám si ako malé dieťa. Potom to je Spartan a všetky preteky s mojou úžasnou bežeckou rodinkou Eleven running team.

Čo máš na športových podujatiach najradšej?

Najradšej mám tú atmosféru a stretnutia s ľuďmi, ktorí ma podporujú, motivujú a ťahajú. Sú to nové ciele, výzvy, nové stretnutia…

Zažila si počas športového podujatia emočne silný moment? Dojalo ťa niečo?

Keďže sa stále liečim a behať je momentálne pre mňa to najťažšie, tak vždy, keď dobehnem do cieľa plačem šťastím, aj keď som posledná, ale v cieli a šťastná, je to pre mňa neopísateľný pocit.

Po zdravotnej stránke to nemáš jednoduché. Chodíš pravidelne na chemoterapie. Pomáha ti v tomto smere šport? Dodáva ti silu?

V tomto smere ma šport drží pri živote a pomáha mi zmierňovať vedľajšie účinky chemoterapie, ktoré sa dotýkajú hlavne nôh, a čím skôr po chemoterapii začnem chodiť, tým je to lepšie. A čo je najdôležitejšie, je podpora ľudí či na internete, pri osobných stretnutiach, na pretekoch. Neviem ani vyjadriť vďačnosť za ten pocit a podporu, veľmi veľa to pre mňa znamená. Všetkým obrovské ďakujem za chuť do života a nové výzvy a za koooopec zážitkov.

Vie tvoj lekársky personál o tom, že hneď po chemoterapii sa vyberieš si zabehať alebo na bicykel? (Môžeš byť úprimná, nemali by sa dostať k tomuto rozhovoru – SMIECH ☺ ).

😊 Už si na mňa zvykli, dokonca pani doktorka je taká úžasná, že mi prispôsobí dátum chemoterapie termínom mojich pretekov. To, že je človek chorý neznamená, že končí… naopak – začína !!!

Väčšina ľudí by sa s týmto zrejme uzavrelo do seba. Chcela by si im niečo odkázať?

Každý deň si treba užívať, akoby bol náš posledný, netreba riešiť malichernosti a lipnúť na veciach. Najdôležitejšia je rodina (či vlastná alebo tá bežecká). Robte to čo vás baví, teraz a nie možno raz. TERAZ!

Kto je tvoja najväčšia opora v ťažkých chvíľach?

Rodina určite, môj úžasný manžel a syn, aj moja mama. Hneď za nimi je moja bežecká rodina. Jedno úprimné objatie je viac ako tisíc slov.

Čo je pre teba najlepšia forma regenerácie po akomkoľvek športe?

Voda a hlavne tá ľadová, odstraňuje svalovicu, zvyšuje výkon, štartuje život, uvoľňuje. Asi som bola ryba v minulom živote. 😊

Aký bol tvoj najdlhší beh a najdlhšia cyklotúra? Spomínaš si?

Najdlhší beh, asi ten trail hrebeňom Veľkej fatry a cyklotúra prvých 100 km po dolinách v Turci, ale podarilo sa mi dať aj 65 km na in-line korčuliach, na čo som tiež veľmi hrdá.

Čo o tebe ľudia nevedia. Čo ešte rada robíš vo voľnom čase?

No moja ďalšia veľká láska je potápanie. Minulý rok sa mi podarilo dorobiť tretí stupeň, divemaster. Je úžasný pocit potápať sa v prostredí, kde sa vás ryby neboja a môžete ich pozorovať v ich prirodzenom prostredí.

Lepšie si oddýchneš pri vode alebo na horách?

Veľmi ťažká otázka. Aj keď milujem vodu, v tomto prípade sú to asi tie hory, ticho a pokoj, vôňa dreva, kvetov a rozmanitosť farieb…

Aké je tvoje najobľúbenejšie jedlo?

Halušky s bryndzou.

Čo by si naopak – nikdy nezjedla?

Rybu. 😊 Ryby sú kamošky.

Aký je tvoj športový sen?

Ultratrail 100 km.

Kto alebo čo má na teba najlepší vplyv ohľadom motivácie?

Motiváciou je hlavne moja hlava a povaha, dám sa nahovoriť na všetko a všetko chcem vyskúšať. Stále mám cieľ.

Chcela by si niečo odkázať všetkým čitateľom tohto rozhovoru?

Nikdy neprestávajte robiť veci, ktoré vás bavia, prijmite každú výzvu a hlavne neprestávajte snívať.

Show More