fbpx

Run Portál

bežecké príbehy, rozhovory, tréningy, úspechy a sklamania

Buďte sami sebou a nikdy sa s nikým neporovnávajte. Všetko závisí len od vás.. hovorí bežkyňa Deni Horinová

Poďme trošku nazrieť do tvojej bežeckej minulosti. Kedy a čo bol zlomový moment, že si začala behať?

Ja som začala behať už ako dieťa na Základnej škole. Vtedy boli v obľube tzv. 12minútovky, kde som nemala problém zabehnúť časový limit najrýchlejšie zo všetkých spolužiakov. Neskôr som sa zúčastnila aj Majstrovstiev okresu  Bratislava v atletike v kategórii mladšie žiačky na 60m som skončila na II. mieste.

Bolo to náročné obdobie? Ako často si trénovala?

Ako dieťa som to tak nevnímala, skôr som sa veľmi na preteky vždy tešila a snažila som sa ich zabehnúť čo najlepšie.

Mala si okolo seba niekoho skúseného alebo si sa všetko o tréningoch učila v podstate sama?

Navštívila som pár krát atletický klub na ZŠ Tupolevova, žiaľ už mená trénerov si presne nepamätám, ale dodnes tam funguje atletický klub, ktorý je veľmi vychýrený a má naozaj kvalitných trénerov. Čo sa týka skúseností , tie mi dala naša telocvikárka, ktorá sa mi venovala a prihlasovala ma na všetky preteky a neskôr aj tréner.

O poriadnej dávke endorfínov  a eufórie po pretekoch sa asi baviť nemusíme, však?

Je to úžasný pocit, najmä vtedy ak trénujete poctivo a pravidelne a vidíte po preteku výsledky. Vždy si potom pozriem na hodinkách priemerné tempo a keď vidím, že je tam to číselko, ktoré som chcela dosiahnuť je to neopísateľný pocit 🙂

Ak by si mala označiť osobu, ktorá ti v začiatkoch najviac pomohla, kto by to bol?

Určite pani učiteľka, ktorá mi bola aj triedna a mala nás aj na telesnej výchove. Tá ma veľmi podporovala, v čase keď som bola žiačkou. K behu som sa opäť dostala pred 2 rokmi, kedy som išla skúsiť prvý krát DM ženský beh. Tam som objavila bežeckú komunitu Adidas Runners Bratislava a pridala som sa k nim. Spoznala veľa ľudí a trénerov, ktorí mi dodnes pomáhajú a radia.

Ako často navštevuješ bežecké podujatia? Podľa čoho si vyberáš, na ktoré pôjdeš?

Viac tých pretekov je na jar a jeseň. Vtedy je to obdobie pretekov najsilnejšie a snažím sa mať odstup aspoň dva týždne medzi pretekmi. Vyberám si ich podľa obľúbenosti, alebo na takých, na ktorých som ešte nebola.

Čo najkrajšie si zažila na bežeckom podujatí?

Najkrajšie? Asi atmosféra, tá ma vždy nakopne a ľudia, ktorí stoja za závorami a krčia, tlieskajú a povzbudzujú vás. To je to najkrajšie a vždy poteší 🙂

Boli aj preteky, ktoré by si označila za „nočnú moru“? Prečo?

Pre mňa bola ťažká Račianska desiatka, ktorá sa koná v amfiteátri v Rači. Odtiaľ sa vybieha na vinohrady. Minulý rok som ju išla prvý krát a povedala som, že naposledy. Ďalší taký pre mňa ťažší bol Moon Run, kde ku koncu máte vybehnúť schody na Žižkovej ulici v Bratislave pod hradom, ktoré sú známe tým, že sú nekonečné. Tam ma vyplo 🙂

Zvládla si už polmaratón alebo maratón? Aké si mala pocity po prvom?

Polmaratón by som chcela ísť tento rok v Košiciach, tak uvidíme či sa podarí 🙂

Stojí ten pocit po dobehnutí do cieľa akéhokoľvek preteku za všetku tú drinu v tréningoch?

Určite áno. O tomto aj beh je, že jednoducho ak makáte v tréningu, tak aj na preteku sú tie výsledky.

Čo ťa beh naučil a čo ti priniesol do života?

Naučil ma disciplíny a to, že ak niečo chcem dosiahnuť nesmiem poľaviť. A to nie len v behu, ale aj v živote. A priniesol mi veľa zážitkov, skúseností a aj nových ľudí, priateľstiev.

Mala si nejaké vážne bežecké zranenia?

Zatiaľ nie a dúfam, že ani nebudem mať 🙂

Ako najradšej regeneruješ po ťažkom tréningu?

Horúca vaňa a dobrá kniha. A samozrejme, že spánok, ten je najlepší liečiteľ na všetko.

Máš aj nejako špeciálne upravenú stravu? Ktoré jedlo je tvoje najobľúbenejšie a ktoré by si nikdy nedala do úst?

Snažím sa jesť zdravšie, no nie vždy sa mi to podarí. Hlavne si musím dávať pozor, čo zjem pred tréningom, lebo s tým mám veľký problém, že mi býva potom ťažko.

Moja mamina je kuchárka, takže u nás sa musí zjesť vždy všetko 🙂

Aké sú tvoje ďalšie koníčky? Čo rada robíš vo svojom voľnom čase?

Rada čítam knihy. A samozrejme sa venujem aj rodine, synovi.

Čo máš radšej? More alebo hory?

Oboje, tu nevidím rozdiel.

Na ktorý svoj bežecký výkon si najviac hrdá?

Na Telekom Night Run. Tam som si siahla na dno, ale výsledok bol môj najlepší čas zatiaľ na 10 km.

Dokáže ťa niečo nahnevať alebo sklamať na organizácii bežeckých podujatí?

Zatiaľ som bola vždy spokojná s organizáciou.

Aký je tvoj aktuálny bežecký sen?

Určite je to posunúť môj osobný rekord na 10 km v apríli na ČSOB Bratislava maratón. V lete idem prvý krát na OTKD so super partiou. Na to sa veľmi teším a budem robiť všetko pre to, aby som ich nesklamala. Potom v októbri polmaratón v Košiciach, ktorý som spomínala už vyššie 🙂

Absolvovala si nejaký beh aj v zahraničí?

Zatiaľ nie, ale chceme ísť s kamoškou do Viedne na ženský beh.

Čo by si z vlastnej skúsenosti poradila začínajúcim bežcom?

Nevzdávať sa. Aj keď striedate beh s chôdzou, nestačíte napríklad s dychom, to všetko príde časom, len sa nevzdať. Beh je krásny šport, ktorý vám pomôže či už vyvetrať hlavu po ťažkom dni v práci, alebo minimálne upevniť zdravie, ktoré máme len jedno.

Beháš radšej sama alebo v skupine?

Je to individuálne. Niekedy som rada sama, zapnem si hudbu alebo nejaký podcast a proste len si bežím a užívam si ten beh. No niekedy potrebujem tú moju partiu, lebo bez nich by som nebehala a sú to super ľudia 🙂

Chcela by si niečo odkázať čitateľom?

Buďte sami sebou a nikdy sa s nikým neporovnávajte. Všetko závisí len od vás.

Show More