fbpx

Run Portál

bežecké príbehy, rozhovory, tréningy, úspechy a sklamania

Nie každý beh je ideálny, ale dôležité je nevzdať sa.. hovorí bežkyňa Agátka Pavlisová

Poďme trošku nazrieť do tvojej bežeckej minulosti. Kedy a čo bol zlomový moment, že si začala behať?

Zlomovým momentom a rozhodnutie začať behať seriózne, prišli keď som mala asi 15 rokov a bola som v Košiciach na MMM ako podpora môjmu ockovi. Do tej doby už od detstva, som síce behala, ale len tak sporadicky, nie za nejakým účelom pretekov.

Bolo to veľmi náročné obdobie? Ako často si trénovala?

Na prvú účasť v Košiciach na MMM som si musela síce ešte pár rokov počkať, a to bolo asi viac náročné, ako samotná príprava. Po pravde moja príprava na prvý polmaratón trvala iba 3 mesiace. A to mi otec vtedy povedal, že som sa prvý mesiac učila behať, druhý som trénovala a tretí bol viac oddychový, aby som vydržala polmaratón.

Mala si okolo seba niekoho skúseného alebo si sa všetko o tréningoch učila v podstate sama?

Môžem s pokojným svedomím povedať, že som mala pri sebe skúseného bežca, ktorý bol stále pri mne. Ale nikdy to neboli tréningy typu intervaly, fartlek, a pod…. Vždy to boli v podstate voľné behy, niekedy krátke, niekedy dlhšie a hlavne o pocite a radosti z behu.

Ktoré boli tvoje prvé bežecké preteky? Aké pocity si mala pred nimi?

Ako som už spomínala za moje prvé ozajstné preteky považujem môj prvý polmaratón v Košiciach, aj keď dovtedy som už pár pretekov mala absolvovaných, od svojich asi piatich rokov.

Pocity boli neopísateľné, pretože som sa konečne mohla postaviť na štart mojich vysnívaných pretekov, byť ich súčasťou a zažiť tú nádhernú atmosféru.

O poriadnej dávke endorfínov  a eufórie po pretekoch sa asi baviť nemusíme, však?

Každý pretek má svoje čaro. A každý, kto sa postaví na štart verí, že úspešne dobehne do cieľa, či už sú to preteky v malej dedine, alebo vo veľkom meste. A zvládnuť pretek a ešte vo svojom vysnívanom čase je v tú chvíľu úžasný pocit.

Ak by si mala označiť osobu, ktorá ti v začiatkoch najviac pomohla, kto by to bol?

V úplných začiatkoch a dlhé roky mi pomáhal a viedol ma behom môj ocko, a som mu za to nesmierne vďačná, že ma naučil milovať beh.

Ako často navštevuješ bežecké podujatia? Podľa čoho si vyberáš, na ktoré pôjdeš?

Bežecké podujatia som veľmi nenavštevovala, do roka ich bolo vždy len niekoľko. Vyberám si spravidla tie, ktoré poznám a najviac ma oslovili, či už dĺžkou, trasou alebo prostredím v akom sa daný pretek beží.

Čo najkrajšie si zažila na bežeckom podujatí?

Čo najkrajšie? Najkrajšia je asi celá atmosféra preteku. Od štartu, až do cieľa.

Boli aj preteky, ktoré by si označila za „nočnú moru“? Prečo?

Veľmi by som nepovedala, že to bolo nočnou morou, ale bol to nepríjemný zážitok.

Mala som asi 12 rokov a bola som na preteku v jednom menšom meste. Bežalo sa tuším 6 km. Bola som na konci a za mnou bežalo ešte jedno dievča. Asi jeden km do cieľa nasadla do sprievodného auta a pred cieľom vystúpila a do cieľa dobehla. Nakoniec sa ešte umiestnila na treťom mieste v našej kategórii. Moje protesty nikto nebral do úvahy. Takže to bol môj najhorší zážitok z preteku.

Ale mne to dalo do života veľa a od vtedy viem, že nie každý je čestným človekom, ale v behu sám seba neoklameš. Oklamala iných, ale seba nie.

Zvládla si už polmaratón alebo maratón? Aké si mala pocity po prvom?

Za sebou mam už viac polmaratónov. A ako som už spomínala, ten prvý bol neopísateľný. Pocity po dobehnutí do cieľa boli úžasné, a priznám sa, že som aj plakala od šťastia, že som to zvládla 🙂.

Stál ten pocit po dobehnutí do cieľa za všetku tú drinu v tréningoch?

O drine na tréningoch sa veľmi povedať v tej dobe nedalo, ale námaha to bola určite. A samozrejme stalo to za to.

Čo ťa beh naučil a čo ti priniesol do života?

Beh ma naučil pokore a priniesol mi pocit slobody a trošku aktívneho voľného času popri všetkých každodenných povinnostiach.

Mala si nejaké vážne bežecké zranenia?

Našťastie doteraz nie. Vždy som v podstate behala tak, aby som si neublížila.

Ako najradšej regeneruješ po ťažkom tréningu?

Keďže veľmi nemám inú možnosť, ako behať len večer, tak je mojou regeneráciu väčšinou spánok.

Máš aj nejako špeciálne upravenú stravu? Ktoré jedlo je tvoje najobľúbenejšie a ktoré by si nikdy nedala do úst?

Upravenú stravu nemám. Medzi moje najobľúbenejšie jedla patria pečené zemiaky a určite by som nezjedla puding a želatínu.

Aké sú tvoje ďalšie koníčky? Čo rada robíš vo svojom voľnom čase?

Veľa voľného času popri práci a dcérke nemám, ale rada s ňou idem niekde do prírody, pripadne sa aspoň prejsť.

Čo máš radšej? More alebo hory?

Snažím sa, aby som počas roka navštívila hory a okúpala sa v mori 🙂

Na ktorý svoj bežecký výkon si najviac hrdá?

V mojom prípade sa veľmi o výkonoch hovoriť nedá, takže každý dobeh do cieľa je pre mňa úspech.

Dokáže ťa niečo nahnevať alebo sklamať na organizácii bežeckých podujatí?

Nechodím na bežecké podujatia s očakávaniami, čo sa týka organizácie, takže nie.

Aký je tvoj aktuálny bežecký sen?

Mojim momentálnym bežeckým snom je zabehnúť celý maratón v Košiciach a druhým najväčším snom je pre mňa absolvovať autentický Maratón v Aténach.

Absolvovala si nejaký beh aj v zahraničí?

Zatiaľ nie, ale v blízkej dobe by sa niečo mohlo podariť.

Čo by si z vlastnej skúsenosti poradila začínajúcim bežcom?

Nevzdať sa. Nie každý beh je ideálny, nie vždy budú ideálne podmienky. Ale dôležité je, ak to myslia vážne, nevzdať sa. A druhou radou by bolo, stanoviť si cieľ, pretože aj to je dôležité.

Beháš radšej sama alebo v skupine?

Neviem povedať, či by som behala radšej v skupine, lebo som tak nikdy nebehala. Ale spoločne si s niekým zabehať mi tiež nerobí problém.

Chcela by si niečo odkázať čitateľom?

Nech veria v samých seba, a že keď niečo chcú, zvládnu to, aj keď bude cesta ťažká.

Show More